Oficiálny názov : Štát Izrael, Medínat Jisrael (hebrejčina), Dawlat Israíl (arabčina)

rozloha :  20 770 – 22 072 km2 (podľa toho, či sa zarátavajú Golanské výšiny a východný Jeruzalem)

populácia : 8 mil.

hl. mesto : Jeruzalem (nie je uznané všetkými krajinami)

úradné jazyky : hebrejčina a arabčina

forma vlády : parlamentná demokracia

mena : šekel

vznik : 14. máj 1948

Je parlamentnou republikou s jednokomorovým parlamentom – Knesset.

V krajine sú dva oficiálne jazyky a to hebrejský a arabský. Štátne náboženstvo nie je.

Židia predstavujú štyri pätiny populácie a Arabi zvyšnú jednu pätinu.

 

Poloha

Krajina sa nachádza na Blízkom východe na pobreží Stredozemného mora, medzi Egyptom a Libanonom.

Izrael hraničí s Egyptom, Pásmom Gazy, Jordánskom, Libanonom, Sýriou a Západným brehom Jordánu.

Takmer celú západnú hranicu krajiny, okrem hranice s Pásmom Gazy, tvorí stredomorské pobrežie. Na juhu krajine patrí kúsok pobrežia Červeného mora pri meste Eilat, v blízkosti Aqaby.

Reliéf

Na juhu sa rozkladá Negevská púšť, ktorá zaberá takmer polovicu rozlohy krajiny (12 000 km2).  Severne od Negevskej púšte sa nachádza Judská púšť, kde sa nachádza Mŕtve more na hranici s Jordánskom. Hladina Mŕtveho mora sa nachádza v nadmorskej výške – 423 m a predstavuje najnižšie položené miesto sa Zemi.

Oblasti centrálneho Izraela dominujú Judské hory, na západe sa nachádza Izraelská pobrežná pláň. Na severe krajiny je hornatý región Galilea. Nachádza sa tu Galilejské jazero, ktoré na východe ohraničujú Golanské výšiny. Do Golanských výšin zasahuje pohorie Hermon, no medzinárodne uznávanom území, prislúchajúcom Izraelu, je najvyšší bod krajiny Meron ( 1 208 m).

Krajina je prevažne urbanizovaná. Deväť desatín populácie sa sústreďuje  do miest v pobrežných oblastiach.

Izraelská pobrežná pláň je takmer neprerušený, až 40 km široký pás pobrežnej úrodnej roviny. Región je známy predovšetkým citrónovníkovými sadmi a vinárstvom. Pláň je križovaná menšími vodnými tokmi (Kišon, Hadera, Alexander, Poleg, Jarkon). Tieto sú značne znečistené, no v posledných rokoch sa objavuje iniciatíva pre ich vyčistenie. Región sa delí na päť menších celkov.

Centrálna časť sa vyznačuje hornatým reliéfom.  Na severe, v Galilei vrchy dosahujú priemernej výšky 500 až 700 m, najvyšší vrch Meron (1208 m). Na Západnom brehu sa tiahnu Samarské vrchy, dosahujúce výšku až 800 m. Južne od Jeruzalema sa nachádzajú Judské hory, ktorých súčasťou je aj vrch Hebron.

Vysočinu pretína viacero údolí. Najväčším je Džezreelské údolie tiahnuce sa od prístavu Haifa na západe až po údolie rieky Jordán na východných hraniciach krajiny.

Údolie Jordánu leží východne od centrálnej vysočiny a je súčasťou  6500 km dlhej Veľkej priekopovej prepadliny. Jordán je najväčšou izraelskou riekou (322 km). Vodu získava z riek Dan, Banijas a Hasbani pod vrchom Hermon v pohorí Antilibanon. Tečie do Tiberiadského jazera, ktoré slúži ako jedna z hlavných zásobární vody pre krajinu. Rieka sa následne vlieva do Mŕtveho mora.

Negevská púšť je z geografického hľadiska pokračovaním Sinajskej púšte. Topograficky je ohraničená nížinami na západe, vrchmi v centrálnej časti krajiny a údolím Araba na východe.  Púšť je rozdelená do piatich regiónov. Sever obdrží do 300 mm zrážok a je relatívne úrodnou oblasťou. Centrálna a južná časť má prevažne slané pôdy a nevyskytuje sa tu dostatok zrážok.

Klíma

Izrael je ovplyvnený stredomorskou klímou so suchými, horúcimi a dlhými letami a s krátkymi, daždivými a miernymi zimami. Klíma je  formovaná polohou Izraela medzi suchými oblasťami Arabskej púšte a Sahary, zároveň jeho klímu ovplyvňuje vlhká klíma Stredomoria a Levanty. Klíma sa výrazne mení podľa lokality, či sa jedná o vrchy, púšť alebo pobrežie.

Vodstvo

Dôležitým vodným zdrojom krajiny je rieka Jordán a jazero Tiberias (Galilejské), z ktorého je zavlažovaná poľnohospodárska pôda. Jordán pramení pod vrchom Hermon, tečie ďalej na juh, zásobuje vodou Galilejské ( Tiberiadské jazero) a nakoniec sa vlieva do Mŕtveho mora.

Najväčšou zásobárňou pitnej vody v krajine je jazero Kinneret (166 km2) (Kinneret je ďalší názov pre Galilejské jazero) na severovýchode. V starších geologických dobách bolo toto jazero súčasťou veľkého vnútrozemského mora, rozprestierajúceho sa od severu Izraela  až po Mŕtve more.