Omán sa nachádza na Blízkom východe na juhovýchode Arabského polostrova. Jeho pobrežie obmýva Arabské more, vody Ománskeho a Perzského zálivu.

Rozloha: 309,500 km2.

Klíma je horúca, suchá púštna. Zrážky prevažujú v pobrežných oblastiach, vnútrozemie je vyprahnuté. Na juhozápade zasahuje letné monzúnové pásmo.

Povrch je tvorený centrálnou púštnou planinou a skalistými horami na severe a juhu.

Najvyšším vrchom je Džabal Šams (2980 m).

Prírodné zdroje : ropa a zemný plyn, azbest, mramor.

Orná pôda predstavuje len 0,12% rozlohy krajiny.

Zaužívaný dlhý názov : Sultanát Omán.

Štátne zriadenie : unitárna absolutistická monarchia.

Hlavné mesto : Muscat.

sultán: Qaboos bin Said al Said

Vznik imámatu: 751

Mena: riál

Populácia: 3,027,959.

Úradným jazykom je arabčina, no dohovoriť sa je možné aj anglicky, urdu alebo baluchi.

Prevažná väčšina obyvateľstva je moslimská.

HDP na obyvateľa: 4. miesto na svete.

Poloha

–          juhovýchodná Ázia, hranice Arabské more, Ománsky záliv a Perzský záliv, medzi Jemenom a SAE

–          juhovýchodný výbežok Arabského polostrova, na obratníku raka

–          topografické časti – údolia a púšte tvoria 82%, pohoria 15%, pobrežná pláň 3%

–          sultanát izolovaný Arabským morom, Ománskym zálivom a Rub al-Chálí, izolovanosť v minulosti, jediný kontakt so svetom po mori

–          Rub al-Chálí- komplikované prekročiť aj v dnešnej dobe, ochrana sultanátu po zemi

–          pohorie al-Hadžar bariéru medzi pobrežím púšťou vo vnútrozemí

–          oddelený polostrov Musandam

–          hraničí so SA, SAE a Jemenom

–          ku krajine patrí aj niekoľko ostrovov, v Ománskom zálive „Salamah a jej dcéry“. v Arabskom mori Masirah a ostrovy Hallaniyat

 

Povrch

–          rozsiahla vnútrozemská plošina, pohoria na severe, východe a juhu krajiny

–          geograficky rozdelený do siedmych regiónov

–          Ruus al Džibál, vrátane polostrova Musandam,

–          pláň al Batinah kopírujúca Ománsky záliv, medzi morom a úpätím pohoria al Hadžar

–          pobrežie od Muscatu po Matrah, okolo Ras al Hadd až k Arabskému moru

–          ostrov Masirah

–          nehostinný pás pozdĺž pobrežia na juhu po región Dhofar

–          okrem vlhkého a úrodného regiónu Dhofar a úbočí pohoria Hadžar je povrch tvorený púštnym a polopúštnym regiónom

–          orná pôda 0%

–          pastviny 5%

–          lesy 0%

–          najvyšší vrch Džabal aš Šams

–          povrch je rozmanitý, skaly pohoria Hadžar, Huqf a hory v regióne Dhofar boli formované v priebehu 825 miliónov rokov

–          najmenej tri obdobia v histórii bol povrch pokrytý ľadom

–          arabská platňa posunutá, rozšírenie Červeného mora, dôkazom príkre vrchy pohoria Hadžar

–          nachádzajú sa tu vulkanické horniny z morského dna, bohaté na meď a chróm – časť povrchu bola súčasťou morského dna

–          vnútrozemské pláne pokryté sedimentnými horninami, pod nimi náleziská ropy a zemného plynu

–          soľné ložiská vystupujú vo forme soľných skál – Qarat Kibrit – zohrávajú dôležitú rolu vo formovaní podzemných zásob ropy

Ruus al Džibal

–          najsevernejší región, rozkladá sa od polostrova Musandam po hranice s SAE

–          hraničí s Hormuzskou úžinou – strategický bod – počas vojny v Perzskom zálive tu umiestnili roku 1990 a 1991 US svoje námorné sily

–          od zvyšku krajiny je oddelená oblasť územím SAE

–          povrch tvorený nižšími pohoriami, najsevernejšími výbežkami pohoria Al Hadžar al Gharbi

–          pobrežie je extrémne skalnaté, dva zátoky, podobné nórskym fjordom, jedna ohraničená skalami 1000 až 1250 m vysokými

–          ďalšou enklávou Wádí e Madhah – súčasťou emirátu Šardžah (SAE), súčasťou Ománu, hranice s Emirátmi 1969

Al Batinah

–          región sa v roku 2011 rozdelili na dva menšie správne celky

–          pobrežná pláň od SAE hraníc, od Khatmat Malahah po Ras Al Hamra, medzi pohorím Hadžar a Ománskym zálivom 140 km juhovýchodne

–          najväčšia časť populácie Ománu v tomto regióne

–          región aj keď malý rozlohou sa skladá z najväčšieho počtu administratívnych jednotiek, provincií – wiláját (12)

–          centrom regiónu je mesto Sohar, väčšie s množstvom mešít, nábrežím a trhoviskom

–           južne od pohoria Hadžar viacero wádí, studne, podzemné kanály s vodou (faladž) ťahajúce sa desiatky kilometrov do vnútrozemia, vrchné časti údolí husto obývané

Maskat-Matrah pobrežná oblasť

–          južne od as Sib sa mení charakter pobrežia, 175 km od as Sib po Rasa l Hadd je pobrežie nehostinné, tvorené útesmi po celej jeho dĺžke, žiadne poľnohospodárstvo, malé osídlenie

–          hlboké vody tohto pobrežia umožňujú relatívne dobrú navigáciu, niekoľko prírodných prístavov, dva takéto prístavy umožnili vznik miest v minulosti – Maskat a Matrah

Pobrežný pás a ostrov Masirah

–          pás pobrežia od Džalan po Ras Naws nemá špecifické pomenovanie

–          nižšie kopce a nehostinná krajina zasahuje až do mora

–          15 km od pobrežia vyprahnutý ostrov Masirah – dĺžka približne 95 km, šírka 15km, strategická poloha pri ústí do Ománskeho zálivu

–          lokalita bola miestom pre vojenské základne, najskôr Britov, neskôr USA (zmluva 1980)

–          na ostrove 12 dedín, 12 000 obyvateľov

–          väčšina povrchu ostrova je pustina, hlavným sídlom je Dawwáh

–          ostrov je v spojení s pevninou trajektom alebo nákladným lietadlom

–          morské dno neďaleko ostrova je skalnaté alebo piesčité

–          hĺbka v blízkosti ostrova je okolo 10 metrov, omýva ho silný prúd, výskyt haloklinov

–          skalnaté dno – množstvo vrakov člnov na pobreží

–          v lete silný vietor, vlny, vyhľadávaný pred windsurfing a surfing

–          hornatý ostrov prevažne na východe

–          na západe ostrova hory, oddelené od východného pásma piesočnou plošinou

–          klíma ostrova je príjemná od novembra do marca, no počas juhovýchodných monzúnov je horúca a vlhká

–          je domovom rybárskych komunít, ktorých spôsob života sa menil v priebehu dejín len minimálne

–          miesto liahnutia korytnačiek, zastavujú sa tu sťahovavé vtáky (z Európy, Ázie a Afriky), zaznamenaných viac ako 300 druhov

–          Súostrovie Hallaniya – ostrovy patrili britskej správe Adenu, 1967 boli darované sultánovi ako dar, jednotky stiahnuté

Vnútrozemie

–          západne od pobrežia leží vnútrozemská plošina Ománu

–          pohorie Hadžar sa delí na dve pásma al Hadžar al Gharbi a al Hadžar al Šarqí, rozdelené Wádí Samail (najväčšie wádí v pohorí), tvoriace spojnicu medzi Maskatom a vnútrozemím – mesto Nizwa

–          pohorie dosahuje v priemere 1200 m n m , vyšší hrebeň Džabal Achdar (Zelené hory) viac ako 3000 m

–          Zelené hory sú jediným domovom vzácnej arabskej kozy tahr, preto sultán Qaboos vyhlásil časť tohto pohoria za národný park

–          vo vnútrozemí za pohorím al Hadžar al Gharbí sa nachádzajú dva regióny predelené púštou Rub al-Chálí – az Zahirah a vnútrozemská plošina

–          podľa arabských legiend je more piesku Rub al-Chálí obývané džinmi a démonmi. Rozloha tejto nehostinnej oblasti je väčšia ako územie Francúzska, je to najväčšia piesková oblasť sveta, takmer 17 000 km kubických piesku, pokrývajú duny

–          v 50. rokoch Angličan Wilfred Thesiger sa stal prvým Európanom, ktorý niekoľkokrát prekročil a zmapoval Rub al-Chálí

–          Rub al-Cháli je oddelené pásmom pohoria od úrodného regiónu Dhofar

Dhofar

–          od Rasa aš-Šarbatat po jemenské hranice, hl. mesto regiónu Salalah, trvalým sídlom sultána Said ibn Taimur al Said a rodiskom súčasného

–          najvyššie vrchy okolo 2000 m, pobrežie úrodné, zavlažované monzúnovými hmlami od Indického oceánu – Ekoregión pobrežných hmiel.

–          najväčšia zo 4 gubernií Ománu

–          hornatá oblasť na hranici s Jemenom, 99 300 km2, 250 000 obyvateľov

–          v minulosti táto oblasť svetový hlavný zdroj kadidla

Klíma

–          s výnimkou Dhofaru, ktorý ma výraznú monzúnovú klímu je územie Ománu extrémne horúce a suché

–          leto trvá od apríla do októbra, najvyššie teploty vo vnútrozemí až 53 st. v tieni

–          al Batinah teploty až 47 st., nízka nadmorská výška, v blízkosti mora – vlhkosť až 90%

–          teplota v Maskate v lete okolo 33st.

–          zimné teploty sú mierne medzi 18 a 26 st.

–          zrážky najmä v zime, vnútrozemie a pobrežie od 20 do 100 mm ročne, Džabal Achdar vyššie až 900 mm ročne

–          keďže je pohorie tvorené vápencami, voda rýchlo vsakuje do podložia a nie je tu vytvorený predpoklad pre hustejšiu a náročnejšiu vegetáciu

–          avšak vsiaknutá voda končí v prírodných rezervoároch pod pohorím a vyviera v prameňoch v nižších polohách a vo wádí umožňuje vznik poľnohospodárstva

–          Dhofar zavlažuje juhozápadný monzún od júna do septembra, väčší úhrn zrážok a stabilné vodné toky, najúrodnejšia oblasť Ománu

–          krajinu občas zasiahnu cyklóny zo severného Indického oceánu

Flóra a fauna

–          boswellia – rastlina iba v Somálsku, Jemene a v Dhofare

–          kadidlo

–          400 druhov rastlín na východe polostrova

–          prispôsobené suchu a nepriaznivým podmienkam, mnohé tŕne, aby sa ochránili pred kozami, (roztrúsená sporadická vegetácia v púšti sa musí brániť pred bylinožravcami

–          datlové palmy – plody, drevo na stavby, na lode

–          gepard, leopard, hyeny – v súčasnosti v oblasti na pokraji vyhubenia

–          priamorožec arabský – unescom chránená oblasť na pobreží, neďaleko Sur

–          tahr – arabská koza – endemit

–          korytnačka zelená – hniezdiská Ras al Jinz – chránené sultánovým dekrétom

–          40 druhov cicavcov v horách – divoké mačky, vlci, líšky, ježkovia

–          delfíny, veľryby, na koraloch medúzy, žraloky

–          400 druhov vtáctva